Rozhovor - Tomáš Tadlánek: „Zdraví je na prvom mieste. Boxerská demencia nie je mýtus,“ říká o filozofii gymu a směřování PML

Vybudovat vlastní gym, organizaci a zároveň dlouhodobě vychovávat špičkové bojovníky není otázkou několika let, ale celé životní cesty. V otevřeném rozhovoru se vracíme k začátkům, zraněním i klíčovým momentům, které formovaly trenérskou i promotérskou dráhu. Řeč je o fungování Victory Gymu, směřování organizace PML i o tom, co dnes česko-slovenské scéně bojových sportů podle něj nejvíc chybí.

Pamatujete si moment, kdy jste si poprvé řekl, že jednou budete mít vlastní gym a vlastní organizaci?

Prvýkrát som premýšľal nad svojím gymom, keď sme ešte boli v starom gyme. Tam sme zistili, že podmienky nie sú úplne ideálne a že si vieme založiť vlastný gym. Boli sme práve na sústredení vo Victory gyme Nový Sad, a preto sme vlastne Victory Gym Trenčín. Máme skvelý vzťah. So srbským trénerom máme taktiež dobrý vzťah. Je to taký môj trénerský vzor. Máme strašne dobrú spoluprácu už 15 rokov.

Čo sa týka organizácie – ja som spravil prvý event v roku 2011, čo je 15 rokov späť. Mal som 21 rokov. Sám som tam zápasil. Na Slovensku bolo dosť eventov, ale v Trenčíne nič. Odvtedy organizujeme eventy. Každý rok aspoň jeden event v našom meste. PML bola založená kvôli zjednoteniu CZ SK scény.

Jaký je Váš aktuální cíl?

Môj aktuálny cieľ je vychovávať pravidelne zápasníkov na najvyššej úrovni. To sa nám v gyme darí. Čo sa týka PML – stále pravidelné eventy a vypredávať zimné štadióny.

Kdy přišel bod, kdy jste si řekl, že už nechcete být jen zápasník, ale i trenér a lídr?

Trénerom som sa stal kvôli okolnostiam. Najprv som trénoval ako zápasník, ale tréner nemal toľko času nás trénovať. V gyme, kam sme trénovali, som sa začal venovať naprostým nováčikom a zistil som, že ma to baví.

Dokázal byste dnes říct, že vám zranění kariéru zpomalilo, nebo ji paradoxně posílilo?

Zranenie mi určite kariéru spomalilo. Mal som 3 operácie kolena. Operácie nedopadli moc dobre. Väčšinu kariéry som zápasil bez zadnej nohy. Bol to veľký hendikep, ale zvykol som si.

Co bylo psychicky těžší – první dlouhá pauza po operacích, nebo návrat do zápasového tempa?

Taká dlhá pauza nie je dobrá pre psychiku. Každý zápasník, ktorý chce byť špička, musí byť psychicky odolný. Je to súčasť vrcholového športu.

Měl jste někdy moment, kdy jste se reálně blížil rozhodnutí skončit?

Asi áno. Nejaké také vyhorenie, ale nespomínam si na to tak podrobne. Proste unavený, pretrénovaný, ale nikdy som neskončil.

Jaká je hlavní filozofie Victory Gymu – v čem chcete být jiní než zbytek scény?

Zdravie je na prvom mieste. Ako tréner na to veľmi dbám. Športová kariéra je veľmi krátka a náš život po tej kariére pokračuje. Najviac trpí mozog. Boxerská demencia nie je mýtus. Sparujeme vo veľkých rukaviciach. Ide hlavne o vytvorenie komunity ľudí, ktorí ten tréning a šport majú naozaj radi. To buduje šťastnejší život. Taktiež chcem samozrejme vychovávať zápasníkov na tej najvyššej úrovni.

Podle čeho poznáte, že z nového svěřence může vyrůst špičkový zápasník?

Keď k nám začne niekto chodiť a zistím, že má talent, tak veľmi vnímam, ako je zodpovedný, čo sa týka dochádzky. Chodilo veľa ľudí, ale veľa ich aj skončilo. Disciplína a vôľa sú veľmi dôležité.

Co je dnes pro trenéra těžší – vychovat bojovníka fyzicky, nebo ho udržet mentálně a lidsky správně nastaveného?

Ľahšie je vychovať fyzicky. Myslím, že mnoho tuzemských koučov toto zvládlo, ale čo je obtiažnejšie, je práve psychická stránka veci. Udržať zverenca namotivovaného, aby dlho trénoval a dlho zápasil. V mnohých gymoch sú šikovní fighteri. Mám ale pocit, že veľa ich skončilo. Nemajú motiváciu. Veľa trénerov toto dáva za vinu tým zápasníkom. Hovoria, že je to zlá generácia, že nežijeme v ťažkej dobe, ale za mňa je to hlavne problém toho trénera, že nedokáže vytvoriť také prostredie, kam zápasníci chcú pravidelne chodiť a dlhodobo byť súčasťou toho gymu. Ten šport je stále taký nevďačný. V mnohých prípadoch: Dáte do toho viac, ako sa vám vráti.

Jak těžké je pro vás oddělit partnerský vztah a roli trenér–zápasnice?

Nie je to úplne jednoduché. Na tréningu nie som jej partner, ale jej tréner. Nejako sme sa to naučili, podľa mňa.

V čem je Monika Chochlíková jiná než ostatní vaši svěřenci?

Monika je úkaz. Taký generačný talent. Stretli sa v nej vlastnosti, ktoré by chcel každý bojovník – veľký pohybový talent, disciplína, mindset bojovníka a v neposlednom rade srdce bojovníka.

Jak se podle vás změnila úroveň ženského muay thai a MMA na česko-slovenské scéně za posledních pět let?

Výrazne. Pred piatimi rokmi insideři poznali Luciu Krajčovič. Dnes tu máme Moniku. Lucia Szabová je veľmi šikovná. Veronika Smolková rýchlo rastie a napreduje. Ženy sa podľa mňa vedia aj lepšie predať, čo sa týka marketingu, takže to ide správnym smerom.

Vidíte dnes v ženských zápasech stejnou profesionalitu a hlad jako u mužů, nebo je tam pořád rozdíl?

Myslím, že baby vedia byť hladnejšie. Keď to poviem takto, tak až zákernnejšie. To je podľa mňa ich obrovská výhoda.

Kdy vznikla myšlenka PML a co byl ten hlavní impuls ji opravdu rozjet?

To bolo tým, že na CZ SK scéne bolo mnoho eventov. Každý to robil sám o nejaké pseudo opasky. Kazilo to scénu. Preto vznikla PML, dať všetko pod jednu strechu. Nastaviť systém rankingov. Thai boxeri nemali kde zápasiť a mnoho ich utieklo do MMA. Teraz už je tu PML.

Vnímáte dnes PML víc jako muay thai organizaci, nebo jako širší projekt bojových sportů?

PML je stále MUAY THAI organizácia, aj keď na každom evente je niekoľko MMA zápasov, ale stále je to MUAY THAI organizácia.

Jak těžké je v Česku a na Slovensku udržet takovou organizaci ekonomicky při životě?

Áno, to asi povie každý promotér. Nie je to jednoduché. Každý event stojí cez 100 000 eur. Stále potrebujete partnerov a nadšencov. Veľké vďaka Fortune. Sme spolu už 3 roky.

Jaký typ zápasníků je pro PML ideální – spíš hotová jména, nebo mladí hladoví kluci, kteří si teprve budují jméno?

Tak v rámci PML potrebujeme oba typy fighterov. Aj vybudovaných fighterov a do toho potrebujeme aj mladé talenty. Najviac tých, ktorí majú profesionálny výkon a vedia tiež pracovať so sociálnymi sieťami.

Co je dnes pro vás při stavbě fight card největší výzva – finance, dostupnost zápasníků, nebo očekávání fanoušků?

Stavba karty je náročná. Potrebujete tam mať domácich bojovníkov, aj nejaké známe mená, aby bol event sledovaný na internete. Vždy je to naozaj výzva.

Jak moc vám do skladby galavečerů mluví trenéři a samotní zápasníci?

Ono je to s niektorými ťažšie. Niektorí berú všetko a nekalkulujú a na druhej strane niektorí kalkulujú až moc. Vyberajú si súpera, s akým chcú a nechcú ísť. To sa ale viac stáva v tej MMA časti. V MMA sa za mňa viac kalkuluje, ale je to aj logické. V MMA sú rankingy prepracovanejšie a pre kariéru je dôležité vaše skóre. V MMA vás prehra viac zabrzdí. V Muay Thai sa cení aj prehra so známym menom.

Stalo se vám někdy, že jste musel udělat nepopulární organizační rozhodnutí, o kterém jste ale věděl, že je nutné?

Áno, to sa stalo. To sa asi stane každému promotérovi. Občas chcete mať väčšie meno. S tými sa obtiažnejšie jedná. Tam je potom tlak. Budget je obmedzený. Sponzori to meno chcú. Pokiaľ umiestnite na kartu známeho zápasníka, potrebujete naň aj financie. A keď k nemu dáte dobrého súpera, tak bude chcieť tiež veľa.

Co dnes považujete za svůj největší motor – ambice, zodpovědnost vůči lidem kolem sebe, nebo vlastní sny?

Zodpovednosť za scénu MUAY THAI na CZ SK scéne. Keby skončilo PML, tak scéna urobí niekoľko krokov späť. Preto chcem PML dostať na najvyššiu úroveň.

Jak moc se u vás změnilo uvažování mezi dobou, kdy jste byl aktivní zápasník, a dneškem?

Veľmi. Stále sa mení v priebehu času. Inak som pozeral v 20 rokoch a 25 rokoch a dnes. Postupom času som zistil, že veľký problém je pretrénovanie. Ďalej nebezpečnosť toho športu. Taktiež, že to nie je o tituloch, ale o ceste bojovníka. Sebazdokonaľovanie sa a byť súčasťou komunity je veľmi dôležité.

Co dnes podle vás nejvíc chybí česko-slovenské scéně bojových sportů?

Najviac tu chýba športová komisia. To je v iných krajinách alebo napr. v USA. Športová komisia by mala dávať licencie na každý event bojových športov. Tu môže každý usporiadať event bojových športov. Je to len otázka času, kedy sa niečo stane a výrazne to ovplyvní bojové športy. Dúfam, že sa to zmení.

Vadí vám směr, kterým se někdy ubírá „bizarní“ část scény, nebo to berete jako realitu trhu?

Nie sme s tým stotožnení. Náš gym sa týchto eventov nezúčastní. Zápasníka by som na taký zápas nepripravoval. Je to naozaj nezmysel. Sú to amatéri. Ľudí by to malo už omrzieť.

Kdybychom se bavili za pět až sedm let – kde by podle vás měl být Tadlánek, Victory Gym a organizace PML?

Tak za 5 rokov už mi bude 40 rokov, čo je pre mňa celkom strašidelné (smích partnerky v pozadí). Keď si to tak uvedomím, ako ten čas letí. Vidím sa ako otec rodiny, že Victory Gym potvrdí svoju pozíciu v stredoeurópskom regióne a že PML bude jedna z najväčších MUAY THAI organizácií v Európe.

Závěrem rozhovoru s Tomášem Tadlánkem

Rozhovor ukazuje nejen osobní cestu zkušeného trenéra a promotéra, ale také širší obraz současného vývoje česko-slovenské bojové scény. Důraz na zdraví bojovníků, dlouhodobou motivaci a budování komunity se zde propojuje s ambicí posunout muay thai ve střední Evropě na vyšší úroveň. Pokud se podaří udržet nastavený směr, může PML v následujících letech sehrát klíčovou roli v dalším formování domácí scény.

Zdroj: Tomáš Tadlánek