Rozhovor - Peter Papáček: „Bare knuckle je veľmi krvavým športom“

Peter Papáček patří mezi několik málo slovenských rozhodčích s platnou mezinárodní licencí IMMAF. Vedle profesionálního MMA se věnuje také bare knuckle boxingu, ve kterém působí jako ringový a bodový rozhodčí i supervisor Hungarian Bare-Knuckle Federation.

V rozhovoru popsal svou cestu k rozhodování, rozdíly mezi jednotlivými disciplínami i tlak, kterému rozhodčí během galavečerů čelí. Promluvil také o bezpečnosti zápasníků, bodování titulových soubojů, kritice ze strany fanoušků a možnostech využití moderních technologií.

Mohl byste pro čtenáře vyjmenovat všechny funkce, které zastáváte v bojových sportech? Rozhodčí, supervisor, trenér, promotér, matchmaker, člen svazu a jakého atd.?

V sfére bojových športoch sa aktívne venujem BJJ, ale tak isto som aj rozhodca pre MMA a bare knuckle. Okrem toho ako súkromná osoba sa snažím podporovať rôzne iniciatívy, ktoré sa týkajú organizovania podujatí v bojových športoch. Vlastne som aj vo výkonnom výbore ligy MAMMAL a snažím sa prispieť k fungovaniu a skvalitneniu ligy, ako sa len dá.

Patříte mezi několik málo slovenských rozhodčích s platnou mezinárodní licencí IMMAF. Působíte jako ringový i bodový rozhodčí v profesionálním MMA a zároveň jako supervisor Hungarian Bare-Knuckle Federation. Jaká byla Vaše cesta k rozhodování a která disciplína Vás přivedla k této profesi jako první?

Áno, okrem národnej licencie sa vlani podarilo získať aj licenciu IMMAF v Gruzínsku a dúfam, že s kolegami takto v ešte väčšej miere budeme vedieť prispieť k šíreniu dobrého mena nielen fighterov, ale aj rozhodcov zo SR. Presne, pôsobím aj v ringu/klietke, ako aj na bodoch, a toto rozdelenie je zvyčajne určené ešte pred podujatím, ako aj rotácia rozhodcov a oddych, aby bol celý tím stále čerstvý a všetko sa zvládalo na najvyššej úrovni, ako len vieme. Pôsobenie v Maďarsku bolo aj podložené tým, že hľadali medzinárodný tím na spoluprácu, a nakoľko ja žijem pri hraniciach s Maďarskom, tak pre mňa ani žiadna jazyková bariéra s nimi nebola a komunikácia a požiadavky boli veľmi ľahko riešiteľné. Celkovo ten záujem o bojové športy a už pred rozhodovaním som niekoľko rokov robil BJJ a vtedy sa otvorilo školenie na národnú licenciu a moje BJJ pozadie bolo ideálne, aby som chápal komplexnosti MMA, hlavne aj boji na zemi a technikám v rôznych vekových kategóriách, nielen tie profi pravidlá. Tak som si povedal, že prečo nie, baví ma to, rád by som to skúsil, idem do toho a uvidím, či to bude niečo pre mňa, alebo nie.

Jaké jsou podle Vás největší rozdíly mezi rozhodováním profesionálního MMA a bare knuckle?

Určite sa mentálne treba pripraviť na to, že čo to idem rozhodovať – MMA, bare knuckle? Keď človek robí veľa MMA, zriedkavejšie bare knuckle, tak v hlave sa musí „prehodiť“, že teraz aké povely používam v ringu, kedy a čo zastavujem a upozorňujem, tak isto, keď bodujem, tak aké sú požiadavky, čo ohodnocujem a zohľadňujem. Čiže asi zjednodušene pripravenosť a znalosť pravidiel daného športu. Práca v bare knuckle je možno o toľko menej komplikovaná, že to je vyslovene stand-up disciplína a nemusím sa starať o veci a techniky na zemi.

Působíte jako ringový i bodový rozhodčí i supervisor. Která z těchto rolí je podle Vás psychicky náročnější a proč?

Každá rola má svoje špecifikum a typický tlak. Okolitý svet vníma najviac toho stredového, preto sú ľudia, ktorí vlastne ten stred ani nechcú robiť, ale sú skvelí na bodoch napríklad. Globálne laický fanúšik často nevie bodovacie pravidlá atď. – často ani tréner – a potom po výsledku nepriateľ číslo jeden je bodový rozhodca. Samozrejme, kto ako bodoval, tiež nie je anonymné, ale nezvyklo sa riešiť menovite, že napr. Papáček ako nabodoval, ale keď sa niečo stane v strede, že early stoppage alebo iná chyba, tak hneď ste menovite v reelskach a zaplavujete internet, že čo ste urobili. Čo je chyba a čo nie je chyba, je tiež očami laických fanúšikov často kontroverzné. Čiže asi čo sa týka celkového aspektu, tak ten stred je najnáročnejší.

Jak hodnotíte úroveň rozhodčích na evropských galavečerech? Vidíte výrazné rozdíly mezi organizacemi? Můžete případně porovnat například Klan FC nebo Redneck Fight s organizacemi, na kterých běžně působíte?

Úroveň sa určite posúva a hlavne vidím aj snahu napr. nášho Slovenského zväzu MMA, aby sa robili školenia – zhodou okolností pred mesiacom asi boli v Šamoríne – a to aj pre nových rozhodcov a preškolenia pre rozhodcov, ktorí už licenciu majú. Preškolenia sa robia každé dva roky, čo vnímam ako potrebný krok, lebo aj toto odvetvie sa rozvíja a pravidlá sa menia a treba držať krok a vzdelávať sa. Keď niečo robím len zotrvačnosťou už 10 rokov, ale nikam som sa neposunul za tú dobu, tak moje vedomosti už môžu byť potom nedostačujúce, že čo moderné MMA vyžaduje odo mňa ako od rozhodcu – či už bodového, alebo stredového. Kvalitu našich rozhodcov potvrdzuje asi aj fakt, že rozhodcom roka IMMAF 2025 sa stal Slovák Dano Čerpák. Rozdiel určite nájdeme, a to hlavne v pravidlách. Už len keď porovnám, že čo je povolené v Maďarsku podľa pravidiel Hungarian Bare Knuckle Federation a napr. eventmi organizovanými u nás. V Maďarsku sa ide vyslovene podľa boxerských pravidiel a napr. na SR často sú povolené v bare knuckle aj techniky ako backfist alebo facka. Bare knuckle ešte nani na tej úrovni, že by boli celosvetovo akceptované pravidlá, podľa ktorého každý jeden event funguje.

Setkal jste se někdy s reálným střetem zájmů nebo situací, kdy jste musel odmítnout rozhodování zápasu kvůli osobním či klubovým vazbám? Jak se podobné situace řeší?

Určite áno, nakoľko táto fighterská komunita nie je až taká veľká, tak sa stalo, že na gala mal zápas aj kolega z klubu. V takom prípade sa to s kolegami rozhodcami odkomunikuje, že na tom zápase budem mať ja pauzu, alebo keď počtovo to nevychádza, lebo to je menšie gala, tak si zoberiem čas alebo zápisnicu, teda do hodnotenia zápasu nezasahujem žiadnym spôsobom.

Na galavečeru v Budapešti byl při titulovém zápase nejprve vyhlášen vítěz na split decision, ale po kontrole bodových karet byl výsledek změněn na remízu. Jaký byl správný postup rozhodčích a komisařů při této chybě?

Pri spomínanom zápase o titul majstra Maďarska som bol akurát ringovým rozhodcom a tá bodovacia aféra ma troška obišla a nechápal som celkom, že čo sa deje. Následne všetko vysvetlili aj kolegovia a aj samotná promócia. K chybe v podstate nedošlo a výsledok sa iba potvrdil. Na mieste jeden kolega dal zápas modrému rohu, druhý kolega červenému rohu a tretí kolega to mal nerozhodné a postupoval podľa hodnotení ako aj na boxe, že podľa jeho názoru, ktorý z fighterov bol technickejší atď., a na základe týchto aspektov zápas dal nakoniec červenému rohu. Promócia sa rozhodla dať výsledok preskúmať a znova dať nabodovať medzinárodnému orgánu, ktorá sa venuje týmto odvolaniam. Ich výsledok vyšiel tiež na remízu a promócia aj zmenila výsledok na remízu. U nás to bolo 1:1 plus nerozhodné skóre, t. j. remíza, ale ako som vyššie už uviedol, kolega sa rozhodoval ďalej na základe ďalších aspektov a u seba označil za víťaza nakoniec červený roh.

Jak probíhá kontrola scorecards po skončení zápasu? Kdo je poslední autoritou, která potvrzuje oficiální výsledek před jeho vyhlášením?

Výsledky od bodových rozhodcov sa dostávajú k jury stolu, kde je rozhodca, ktorý kontroluje, sumarizuje a zapisuje výsledky a body. Samozrejme, už sme v modernej dobe a vo väčších organizáciách sa to už robí aj elektronicky pomocou applikácie, kam sa zadávajú výsledky od bodových rozhodcov po každom kole. To sa tiež potom objavuje a kontroluje pri jury stole.

Vidíte v současných pravidlech MMA nebo bare knuckle nějaké ustanovení, které je podle Vás zastaralé nebo by si zasloužilo změnu?

Či v MMA, alebo v bare knuckle máme rôzne skupiny alebo tímy, ktoré sú zodpovedné za vývoj a napredovanie pravidiel v bojových športoch, tak ako sme mohli vidieť napríklad od počiatku MMA, keď prakticky pravidlá vôbec neexistovali, že kam sme sa dostali už dnes. Ochrana športovca a potom rozmach celého športu, kde už aj ochranu mladých športovcov trebalo zohľadniť atď. Čiže aj napríklad v rámci IMMAF-u sa snažia stále tie pravidlá aktualizovať a prispôsobovať súčasnej dobe. Zmeny sú občas kritizované a často ani športovci a tréneri to nezachytia a sú potom na ostrom turnaji nezhody z toho, čiže sa zase dostávame k tomu, že aké dôležité je vzdelávanie aj v rovine trénerskej, rozhodcovskej atď.

V bare knuckle často dochází ke krvácení mnohem dříve než v MMA. Liší se proto filozofie ringového rozhodčího při posuzování bezpečnosti zápasníků nebo při rozhodování o ukončení zápasu?

V bare knuckle to je fakt často o jednom údere. Môže sa to stať aj v MMA, ale je to typickejšie pre bare knuckle, že jeden dobre trafený úder spôsobí taký cut, že je jednoducho nemožné pokračovať, aj keby športovec chcel. Pri poslednom titulovom zápase v Maďarsku tiež jeden rýchly úder rozhodol, ktorým zlomil kosť nad okom súpera, a bol koniec. Stredový musí byť extrémne v strehu, lebo fakt niekedy rozhodujú iba sekundy.

Kdo je v Hungarian BKB poslední autorita pro ukončení zápasu pro zranění? Doktor, nebo rozhodčí?

Zápas ukončuje rozhodca, lekár „iba“ odporúča ukončenie zápasu na základe ošetrenia a jeho vyhodnotenia závažnosti situácie. Napriek odporučeniu lekára neukončiť zápas je veľmi ojedinelý prípad. Bare knuckle je veľmi krvavým športom a fighteri toho znesú extrémne veľa, aj lekár, aj rozhodca si je toho vedomý a všetci chceme, aby mohli mať tú možnosť vydať zo seba maximum a aj napriek krvi a menším cutom mohli ten zápas napríklad otočiť, ale pustiť zápas ďalej, keď je fighter v stave, keby by len vážne ohrozil ešte viac svoje zdravie, nie je v záujme nikoho.

Je podle Vás v bojových sportech velká výhoda domácího prostředí?

Toto je veľmi dobrá otázka. Podľa mňa to záleží od toho jedinca, na každého niečo iné vplýva. Väčšinou, keď má domáce prostredie, tak pozná miesto, kde bojuje, cíti sa komfortne a má svojich fanúšikov, pred ktorými sa chce ukázať a cíti podporu a je to obrovské plus. Pre niekoho to môže byť až moc veľký tlak alebo bude premotivovaný. Sú aj prípady, kto rád bojuje na „cudzom ihrisku“, lebo ho burcuje tá „nenávisť“ publika, že môže ich domáceho miláčika poraziť na cudzej pôde a necíti ten tlak domáceho prostredia.

Musí podle Vás vyzyvatel porazit šampiona jednoznačně, nebo by se měl titulový zápas rozhodovat stejně jako každý jiný zápas?

Musíme hodnotiť to, čo vidíme v zápase. Máme kritériá, podľa ktorých sa hodnotí zápas, a tie sa aplikujú aj na zápasy o titul. Zatiaľ ešte nie sú v pravidlách hodnotiace kritériá pre šampiónov 😊

Všeobecne sa stretávam ale aj s myšlienkou, že keď to je vyrovnané a nebol vyzývateľ jednoznačne lepší, tak by sa nemal meniť šampión, ale to už by bola téma na ďalšiu otázku.

Jaké jsou podle Vás nejčastější mylné představy fanoušků o práci rozhodčího? Co veřejnost většinou nevidí nebo si neuvědomuje? S jakou kritikou se rozhodčí v bojových sportech setkává nejčastěji? Neodpískaný faul, nebo výsledek?

Verejnosť je prevažne laická a nemajú kvalifikácie na rozhodovanie a tým pádom ani pravidlá nepoznajú, podľa čoho sa hodnotí kedy a čo. Zvyčajne to majú emočné hodnotenie zápasov, kto im je viac sympatický, alebo si zapamätajú jeden moment a na celý ďalší priebeh zabúdajú. Potom sa začínajú výlevy a kritiky hlavne v komentároch na sociálnych sieťach. Základ je si toto nevšímať, stáť si za svojimi rozhodnutiami, vedieť odôvodniť a mať čisté svedomie, že som urobil maximum podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Do zbytočných hádok a konfrontácií netreba ísť, hlavne na internete. Ani so športovcami a ich realizačným tímom tam na mieste. Majú možnosť podať oficiálny protest a tam sa to všetko prešetrí. Najčastejšie sú to samozrejme fauly alebo early stoppage. Pri mládežníkoch to je ešte markantnejšie, lebo u nich sú podľa veku viaceré techniky zakázané, čo napr. u profíkov nie sú. Niekto má pocit, že zápas bol príliš skoro ukončený, a niekto tú istú situáciu vníma, že by sa to dalo ukončiť aj skorej. Kto chce kritizovať, ten si dôvod nájde a s tým aj treba rátať.

Co považujete za nejtěžší rozhodnutí, které musí ringový rozhodčí během zápasu udělat? Je to ukončení zápasu, odečet bodů, nebo něco úplně jiného?

Najcitlivejšie rozhodnutia sú určite tie, ktoré spomínate, keď musíme zobrať bod alebo ukončiť zápas. Tie majú najväčší vplyv. Keď si zoberieme MMA a dajme tomu ground and pound, neraz vidíme, že po ukončení fighter protestuje, že ešte by zniesol údery, netrebalo by ukončiť. Keď je v tej situácii a iba pasívne znáša údery a ani po výzve, aby sa aktívne bránil alebo vracal údery, nič nerobí, iba sa pasívne bráni ďalej, tak do nekonečna čakať nemôžeme a ten zápas ukončíme, tým chránime aj jeho alebo ju. Najhoršie je, keď sa body musia odpočítať za také fauly, ktorým by sa dalo úplne ľahko predísť, a potom to má zásadný vplyv na finálne hodnotenie zápasu. Toto sa výraznejšie prejavuje ešte v mládežníckych kategóriách. Možno taká neviditeľná vec alebo rozhodnutie sa ešte odohráva pred samotným zápasom. Myslím tým poučenie pre fighterov ešte pred zápasmi. Na čo si majú dávať pozor, čo nechceme vidieť, za čo budeme strhávať body, názorne ukázať napr. pri MMA uzemneného súpera a podobne. Nech potom v zápase nie sú žiadne prekvapenia.

Jaké vlastnosti by měl mít kvalitní bare knuckle rozhodčí? Liší se podle Vás ideální rozhodčí pro MMA a pro bare knuckle boxing?

Možno túto otázku by som zobral zo širšej perspektívy. Úplne základná vec je, keď chce byť človek rozhodcom, že či je vedomý všetkého, do čoho ide. To môžeme brať celkovo pri rozhodcovstve v športe. Zlý výsledok, sporný moment atď., atď. a určite si nájdu vinníka v osobe rozhodcu. Menšie percento je, keď sa uzná kvalita súpera a že bol lepší, než sa za nevydarený výsledok ľahšie obviní všetko, čo je na okolí vrátane rozhodcu. Čiže psychicky musí vedieť zvládať takéto situácie a byť si vedomý, že hocijako dobre robí svoju robotu, kritika a hate bude aj tak sprevádzať túto kariéru. Keď vie ostať nad vecou a nenechá sa do toho vtiahnuť, už to je dobrý základ. Ako sme už rozoberali, aj MMA sa rozvíja a tak isto aj bare knuckle, čiže mal by tam byť ten chtíč zlepšovať sa a vzdelávať sa a neostať zaseknutý na istej rovine, keď chce ten jedinec napredovať aj ako rozhodca. Keď si zoberieme MMA alebo bare knuckle, alebo kľudne vo všeobecnosti aj bojové športy ako celok, je podľa môjho názoru veľmi esenciálne, aby sa ten rozhodca venoval istým bojovým športom. Nemyslím si, že nutne musí mať profesionálne pozadie, veď to vidíme aj pri futbale napríklad. Keď to sám robí, vie jednotlivé situácie, v čom sa nachádzajú, lepšie pochopiť a tak isto aj predvídať. Konkrétne pri MMA by som asi vypichol tú zemiarsku časť, ktorá je často najnáročnejšia na posúdenie. Často som videl aj u kolegov, ktorí sa dali na dráhu rozhodcu v MMA a prišli zo sveta rozhodcov v postojárskych disciplínach, že tie situácie alebo rozoznávanie situácií a techník na zemi veľa času zožrali, aby sa v tom suverénne orientovali.

Jaký zápas nebo situace Vám během Vaší rozhodcovské kariéry nejvíce utkvěly v paměti a proč?

Situácia, na ktorú asi nikdy nezabudnem, bolo na bare knuckle, keď som bol stredový v jednom dosť očakávanom a vypätom zápase, kde som si už v ringu privolal k sebe fighterov a dal im posledné inštrukcie a nakoniec som ich vyzval „touch your fists“, čo sa aj stalo, a následne „go back to your corners“ a ako som to dopovedal, asi centimeter pred mojou tvárou preletela päsť jedného fightera a vyletel na súpera. Na sekundu som bol úplne zaskočený situáciou a následne som hneď vybehol za fighterom oddeliť ho od súpera. Bol to jeho prvý profi zápas, nervy pracovali a proste si myslel, že už môže bojovať. Kolegovia si zo mňa uťahovali, že mal som troška hlavu strčiť dopredšie a dostal by som KO v živom vysielaní v štátnej televízii a bol by som najvirálnejším momentom v tom roku na scéne 😊

Kdybyste mohl změnit jednu jedinou věc v systému rozhodování bojových sportů, ať už v MMA, nebo bare knuckle, co by to bylo?

Ako sa doba posúva a technika vyvíja, tak určite s tým treba držať krok a asi by bolo dobré sa zamyslieť, ako to implementovať aj do týchto športov a ako by to mohlo skvalitniť prácu rozhodcov. Možno nie sú to konkrétne pravidlá, ale pomoc pre skvalitnenie našej práce. Využíva sa aj teraz technika video záznamu, keď sa jedná o možný faul, ale podľa mňa je priestor aj na vylepšenie, zrýchlenie a inovácie tejto techniky aj v reálnom čase. Pred pár rokmi bolo sci-fi, ale napríklad dne sa dávajú mikročipy aj do futbalovej lopty a aj to vedia zaznamenať, či sa tej lopty niekto dotkol. Nešli by vyrobiť suspenzory s mikročipom, ktorý vie zaznamenať zásah? A rozhodca pri jury stole vidí v reálnom čase, či bol zásah, alebo to je taktizovanie a simulácia? V nejasných situáciách sme už neraz taký prípad videli. Iba som sa tak zamyslel teraz, ale čo dnes pripadá ako blbosť, možno o 5 rokov bude štandard.

Je podle Vás lepší v případě uznané chyby rozhodčích zpětně upravit výsledek zápasu, nebo raději ponechat výsledek v platnosti a uspořádat odvetu?

Je to zaujímavá otázka a keď sa človek snaží nájsť na to správnu odpoveď, keď taká vôbec existuje, tak sa iba otvoria ďalšie otázky a tie otvoria znova ďalšie. Čo bola tá rozhodcovská chyba, kvôli čomu prehral zápas? Dal za niečo dole body a kvôli tomu prehral na body? Early stoppage? Keby nestopol zápas, tak sa ten fighter postaví a otočí zápas? Čo s tým zápasom? No contest? Anuluje sa? Vyhrá ten druhý? Ako to legislatívne podchytiť? Kto je ten orgán, ktorý má kompetenciu zmeniť výsledok a na základe čoho? Alebo iba navrhne a promócia zmení výsledok? Otvorí sa tým Pandorina skrinka a dodatočne sa budú meniť zápasy a odoberať tituly a tak? V koho neprospech rozhodli, môže sa odvolať ešte ďalej? A potom zrušia zmenu? Toto je extrémne komplikovaný proces a zosúladenie legislatívy a pravidiel. A keď cíti ten športovec krivdu, tak nedá to ešte viac motivácie v prípadnej odvete ukázať, že on je tým jednoznačne lepším? Fanúšik nebude o to viac čakať tú odvetu, že jeho favorit teraz ukáže svetu, že je on tým lepším? Niekde v predošlých otázkach sme rozoberali aj zlepšenie alebo vylepšenie pravidiel, tak možno v tom treba hľadať tú cestu, aby sme vedeli úplne minimalizovať riziko pochybenia alebo mali možnosti okamžitej nápravy tam na mieste v reálnom čase v čo najväčšej miere. To by asi bolo najspravodlivejšie pre každého.

Na závěr by mě zajímalo, na jakém dalším eventu budete jako rozhodčí nebo supervisor, co se týče bare knuckle boxingu?

V súčasnosti sa, žiaľ, zrušili aj dva eventy v bare knuckle, kde som mal účinkovať, ale na jeseň by mal byť najväčší bare knuckle event roka v Budapešti v podaní Felix Promotion a tam by som mal figurovať tiež v rozhodcovskom tíme.

Závěrem rozhovoru s Peterem Papáčkem

Práce rozhodčího v bojových sportech nekončí znalostí pravidel a správným vyhodnocením situace v ringu nebo kleci. Vyžaduje rovněž psychickou odolnost, schopnost zachovat klid pod tlakem a ochotu neustále se vzdělávat společně s tím, jak se jednotlivé disciplíny a jejich pravidla vyvíjejí.

Peter Papáček v rozhovoru popsal upřímně a dostatečně hluboko jak vnímá důležité skutečnosti dotýkající se bojových sportů. Měl by se na podzim dle svých slov znovu představit v Budapešti jako součást rozhodcovského týmu na turnaji organizovaném Felix Racz Promotion. Podle jeho slov by mělo jít o největší bare knuckle galavečer roku.

Zdroj: Peter Papáček